Hmyzožravce

 Hmyzožravce stavbou svojho tela a svojím spôsobom života pripomínajú predkov z obdobia druhohôr dnešných cicavcov. V minulosti si hmyzožravce vyslúžili prezývku „zberná skupina“, do ktorej zoológovia zaraďovali skupiny placentálnych cicavcov, ktoré mali nejasné vývojové vzťahy (patrili sem aj letuchy). Neskôr z radu boli oddelení tenkonožci a na základe molekulárnych štúdií zlatokrti a pichliače. V dnešnej podobe v rade ostali krty, ježe, piskory a vyhynutý druh mezofonti. Hmyzožravce tvoria základný líniový prúd placentovcov a má niekoľko typických znakov, ktorými sa vyznačuje. Sú ploskochodci, to znamená, že pri behu došľapujú na celú plochu chodidla, končatiny sú pomerne krátke a na prstoch majú pazúry. Lebka má podlhovastý tvar a niektorým druhom hmyzožravcov chýbajú jarmové oblúky. Chrup sa skladá z 26-48 zubov. Cicavce z tohto radu majú intenzívny metabolizmus, potravu, ktorú denne spotrebujú je veľakrát väčšia než ich telesná hmotnosť, preto väčšinou pri nedostatku potravy hynú. Živočíchy z radu hmyzožravce sa vyznačujú veľmi dobre vyvinutým čuchom, pretože majú väčšie čuchové laloky. Sluchové schopnosti sú tiež dobre vyvinuté. Niektoré druhy vedia vnímať a vydávať zvuky vo forme ultrazvukových signálov, ktoré ľudské ucho nevie zachytiť. Ultrazvukové signály im slúžia na dobrú orientáciu. Dôležitým orgánom je rypák, ktorý je centrom hmatu a má množstvo  zmyslových chlpov. Samice majú diskovitú placentu, 2-14 párov mliečnych bradaviek, pretože v jednom vrhu rodia väčší počet mláďat (okolo 10-12), gravidita trvá 11-43 dní. Mladé jedince sú samostatné už niekoľkých týždňov po narodení. Druhy z radu hmyzožravce sa vyskytujú v rôznych vegetačných pásmach od tundry, lesov, púšti, polopúšti, stepí a vo vysokohorských polohách. Výnimkou sú polárne krajiny, kontinent Austrália a časť kontinentu južná Amerika. Prevažná väčšina druhov žije nad zemou, iné žijú pod zemou alebo v blízkosti vôd. Každý druh je v niečom výnimočný, niektoré vedia šplhať, hrabať a dokonca niektoré výborne plávať. Potravu si zháňajú  na povrchu pôdy (jež), v zemi (krt), ale aj vo vode (dulovnica). Potrava je rozmanitá, bezstavovce, hmyz, drobné stavovce, ale aj semená, ovocie i sladké plody. Živočíchy z radu Eulipotyphla sú prevažné nočné, no niektoré druhy ako je napr. piskor si hľadá potravu aj počas dňa. Na území Slovenska žijú 3 čeľade, a to čeľaď piskorovité, krtovité a ježovité.