Hibernácia

Život ježa sa každý rok delí na obdobie aktivity a obdobie zimného spánku- hibernácie. Je to stav, ktorý sa vyvinul ako adaptácia na prežitie počas zimy. Koncom leta si jež robí pod kožou tukové zásoby. Tieto zásoby tvoria 1/3 hmotnosti tela. Zásobný tuk sa skladá z hnedého tukového tkaniva, ktoré je uložené v chrbtovej časti tela a zaisťuje rýchlu potrebu energie pri prebudení. Ďalšie je biele tukové tkanivo, ktoré sa ukladá pod kožou v telovej dutine a slúži ako dlhodobá zásobáreň energie. Počas zimovania sa stratí 20-50% telesnej hmotnosti, čo je v prepočte na deň 0,2-0,3%. Aby mohol jež prežiť celú zimu v stave hibernácie, potrebuje dosiahnuť hmotnosť minimálne 600–700 g. S váhou menej ako 600 g väčšinou neprežije zimu. Jež bledý sa ukladá na zimný spánok okolo novembra a prebúdza sa približne v marci. Začiatok hibernácie začína po dlhodobom poklese priemernej teploty vzduchu pod 10°C–15°C, čo spolu s predlžujúcimi sa nocami vyvoláva zmeny v produkcii niektorých hormónov. Pri hibernácii je jež stočený do klbka a v lete počas oddychu je stočený nabok. Jeho normálna telesná teplota 35°C-36°C začína postupne klesať až na 5°C-8°C. Jež väčšinou hibernuje sám, ojedinele mláďatá hibernujú spoločne s matkou. Zimný spánok občas netrvá až do konca zimy, jež sa vie v určitom intervale zobudiť. Prebudenie môže byť spôsobené náhlym vyrušením, oteplením počasia alebo z fyziologických dôvodov. Po zobudení nastane silný výdaj energie a vyčerpanie tukových zásob. Normálnu telesnú teplotu dosiahne do 3 hodín. Celkové trvanie zimného spánku závisí od miestnych klimatických pásiem. Na Slovensku sa prebúdza jež bledý v marci. Koniec hibernácie spôsobuje stúpajúca teplota vzduchu. Zvyšuje sa aktivita srdca, počet výdychov sa zvyšuje a nakoniec sa  dosiahne normálna telesná teplota 35°C–37°C. V tomto období sa spotrebujú tukové rezervy, ktoré sú potrebné na prezimovanie. Jež sa snaží nájsť potravu, intenzívne sa kŕmi a pije, aby vyrovnal straty organizmu.